Stanovisko č. 9 (2006) Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) do pozornosti Výboru ministrov Rady Európy o úlohe národného sudcu pri zabezpečení efektívnej aplikácie medzinárodného a európskeho práva

Stanovisko bolo prijaté na 7. stretnutí CCJE (Štrasburg), 8. - 10. novembra 2006.
ÚVOD
1. Výbor ministrov Rady Európy požiadal CCJE o hodnotenie niektorých otázok, (uvedených v Rámcovom globálnom pláne pre sudcov v Európe), ako napríklad – aplikácia Európskeho dohovoru o ľudských právach a iných medzinárodných právnych inštitútov národnými sudcami, dialóg medzi vnútroštátnymi a európskymi súdnymi inštitúciami a možnosť získania informácii o všetkých relevantných medzinárodných dokumentoch.
2. CCJE poznamenala, že narastá nevyhnutnosť, aby sa vnútroštátne právne systémy zaoberali právnymi otázkami medzinárodnej povahy, čo je dôsledkom jednak globalizácie, ako aj zamerania sa medzinárodného a európskeho práva2 skôr na vzťahy medzi osobami, než medzi štátmi. Tento vývoj potrebuje zmeny vo vzdelávaní sudcov, ich praxi a dokonca aj v kultúre, ak majú národní sudcovia vykonávať spravodlivosť, ktorá spĺňa potreby a ašpirácie moderného sveta rešpektujúc právne princípy zakotvené demokratickými štátmi.
3. Takýto vývoj by mal mať v prvom rade dôležitý dopad na vzdelávanie sudcov, na povahu vzťahov medzi medzinárodnými súdnymi inštitúciami a na hierarchiu noriem, ktoré sudca rešpektuje v súvislosti s rozširujúcimi sa zdrojmi právnych noriem; v druhom rade kladie požiadavku na štátne orgány, aby rozšírili používanie doplnkových materiálnych zdrojov na zabezpečenie vykonávania uvedených činností.
4. Preto CCJE mala za to, že by bolo užitočné preskúmať, aká je situácia pokiaľ ide o prostriedky, ktoré má sudca k dispozícii na to, aby mohol efektívne pracovať v medzinárodnom kontexte, t.j. aplikovať európske a medzinárodné právo. Cieľom tohto stanoviska je dosiahnuť správnu aplikáciu medzinárodného a európskeho práva, predovšetkým v oblasti ľudských práv. Vzdelávanie sudcov, prístup k relevantným informáciám a dokumentom, rovnako ako aj k ich prekladom a výkladu sú prostriedkami na dosiahnutie tohto cieľa
5. V tejto súvislosti CCJE zdôrazňuje, že národní sudcovia sú garantmi dodržiavania a riadneho plnenia medzinárodných a európskych zmlúv, vrátane Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorých stranou je štát, ku ktorému patria.
6. Toto stanovisko dopĺňa Stanovisko CCJE č. 4 (2003) - o primeranom prípravnom a sústavnom vzdelávaní pre sudcov na národnej a európskej úrovni; úvahy obsiahnuté v danom stanovisku sú v plnom rozsahu použiteľné aj na otázky, ktoré sú riešené v tomto stanovisku.

A. Poskytovanie informácii a dokumentov týkajúcich sa všetkých relevantných medzinárodných a európskych právnych dokumentov národným sudcom3
a. Dobrá znalosť sudcu v oblasti medzinárodného a európskeho práva
7. V súvislosti so zvyšujúcou sa internacionalizáciou spoločnosti, má medzinárodná a európska legislatíva a súvisiaca judikatúra stále väčší vplyv na národnú legislatívu a súdnu prax; týmto oblastiam práva musí sudca správne rozumieť, ak má svoju funkciu vykonávať v súlade s princípmi právneho demokratického štátu. Z tohto dôvodu sudcovia musia byť pripravení oboznamovať sa a tiež participovať na medzinárodnom vývoji právnej praxe. Musia poznať a tiež aplikovať medzinárodné a európske právo, najmä pokiaľ ide o oblasť ľudských práv.
b. Poskytovanie prostriedkov sudcom na prístup k informáciám o medzinárodnom a európskom práve
8. Rapídne stúpa počet ako aj miera zložitosti nielen medzinárodnej a európskej legislatívy, ale aj súdnej praxe. Ak majú byť národní sudcovia uzrozumení s európskou a medzinárodnou právnou praxou, štát by mal v záujme konzistentnosti vo vzťahu k jeho medzinárodným záväzkom, prijať vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť sudcom možnosť získania plného pochopenia relevantných európskych a medzinárodných dokumentov, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú ochrany ľudských práv, čo sudcom umožní vykonávať lepšie svoju funkciu.
c. Zapracovanie medzinárodného a európskeho práva do učebných plánov vysokých škôl a vzdelávacích kurzov pre sudcov
9. V mnohých krajinách tvoria kurzy medzinárodného práva a európskeho práva vrátane ľudských práv, časť učebných osnov na právnických fakultách. Avšak len v niektorých krajinách je podmienkou pre kandidátov na funkciu sudcu dôkladná znalosť týchto oblastí.
10. CCJE považuje za dôležité, aby medzinárodné a európske právo bolo súčasťou výučby na vysokých školách a tiež súčasťou justičných skúšok pokiaľ takéto skúšky existujú.
11. Schéma počiatočného a ďalšieho vzdelávania sudcov v kontexte medzinárodného a európskeho práva by mala byť organizovaná tak, aby sa jednak zameriavala všeobecne na medzinárodné a európske právo a jednak na špecializáciu, ktorá spadá do oblasti činnosti sudcu. Aj keď medzi európskymi krajinami existujú rozdiely v systéme počiatočného a ďalšieho vzdelávania sudcov, vzdelávanie v oblasti medzinárodného a európskeho práva je rovnako dôležité pre všetky tradičné justičné systémy v Európe.
12. V niektorých krajinách sú organizované kurzy medzinárodného a európskeho práva špeciálne pre sudcov, alebo pre sudcov a prokurátorov, justičnými vzdelávacími inštitúciami alebo ministerstvami spravodlivosti, resp. nimi spoločne4. V iných krajinách sa špeciálne kurzy medzinárodného a európskeho práva neposkytujú; v týchto krajinách sa zvyčaje sudcovia môžu zúčastniť všeobecných vzdelávacích kurzov organizovaných priamo súdmi, alebo inými inštitúciami (univerzitami, advokátskymi komorami, zahraničnými justičnými vzdelávacími inštitúciami).
13. V zmysle uvedeného CCJE konštatuje, že „acquis“ Rady Európy o vzdelávaní sudcov zamerané na aplikáciu medzinárodných dohovorov preukazuje potrebu: (a) rozvoja univerzitného vzdelávania v oblasti medzinárodného práva, medzinárodných dohovorov, európskych a medzinárodných právnych inštitútov; (b) tam, kde je to možné a vhodné, zahrnúť do justičných skúšok a testov v rámci výberových konaní na funkciu sudcu – otázky zamerané na aplikáciu medzinárodných právnych noriem; (c) rozvíjať medzinárodnú dimenziu počiatočného a ďalšieho vzdelávania sudcov; (d) v spolupráci s Radou Európy a inými európskymi a medzinárodnými inštitúciami organizovať vzdelávacie semináre pre sudcov a prokurátorov zamerané na zdokonaľovanie znalosti medzinárodnoprávnych dokumentov.

d. Zabezpečenie kvalitného vzdelávania sudcov v oblasti medzinárodného a európskeho práva
14. Pokiaľ ide o školenia v oblasti medzinárodného a európskeho práva, CCJE má za to, že medzi lektormi by mali byť sudcovia početnejšie zastúpení. Takéto vzdelávanie sudcov by malo zahŕňať špecifické aspekty príznačné pre súdnu prax, s priloženými príslušnými študijnými materiálmi, ak je to možné so súbormi šíriteľnými internetom. CCJE vyzýva k spolupráci medzi vnútroštátnymi vzdelávacími inštitúciami v tejto oblasti a tiež k transparentnosti  informácií o takýchto vzdelávacích aktivitách a možnosti účasti na nich.
e. Priebežné a dostupné informácie o medzinárodnom a európskom práve k dispozícii všekým sudcom
15. CCJE konštatuje, že kompletné a aktualizované informácie o medzinárodných a európskych právnych textoch nie sú sudcom k dispozícii permanentne. Aj v prípadoch, keď ich sudcovia dostávajú elektronicky alebo formou písomného dokumentu, úradné vestníky krajiny len zriedka obsahujú informácie o medzinárodnom a európskom práve. Niektoré krajiny vydávajú osobitné právne obežníky, ktoré obsahujú informácie týkajúce sa medzinárodného práva. Iné inštitúcie ako napr. justičné akadémie, vzdelávacie centrá alebo inštitúcie správy súdov len sporadicky poskytujú informácie o aktuálnej judikatúre medzinárodných a európskych súdnych orgánov. Informácie môžu obsahovať aj vnútroštátne právnické periodiká.
16. Prístup k informáciám prostredníctvom internetu nemožno sám o sebe považovať za splnenie povinnosti štátu poskytovať dostatok informácii, alebo možností ich získania, o medzinárodných a európskych právnych veciach.
17. CCJE odporúča, aby sudcovia mali prístup k právnym nástrojom potrebným na precízny prieskum medzinárodných a európskych právnych oblastí, jednak v papierovej, ako aj elektronickej podobe. Takéto možnosti by mali byť zabezpečené sudcom prostredníctvom odbornej pomoci, resp. ak je to potrebné prostredníctvom centralizovaných služieb, ktoré zaistia, že sudcovia budú informovaní aj napriek ich pracovnej vyťaženosti.
18. Len v niekoľkých krajinách poskytujú ministerstvá spravodlivosti alebo zahraničných vecí sudcom preklady relevantných textov do ich jazyka, vrátane rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú samotnej krajiny. Podľa názoru CCJE by sa táto situácia mala rapídne zmeniť, vhodná pomoc zo strany štátu by mala zahŕňať tiež efektívne prekladateľské služby právnych textov dôležitých pre súdnu prax (pozri tiež odsek 23 nižšie).
19. Sudcom, s cieľom uľahčiť ich prácu, by mali byť dostupné kompletné, aktualizované, prehľadné a indexované informácie a tiež informácie s komentárom, nakoľko sudca musí zhodnotiť relevantnosť informácii sám, prípadne s pomocou dokumentačného odboru súdu a asistentov sudcu6. Taktiež je potrebné podporovať spoluprácu centralizovaných a miestnych súdnych dokumentačných stredísk a/alebo súdnych knižníc s odbornými knižnicami a dokumentačnými strediskami mimo systému súdnictva.
f. Poskytovanie prostriedkov sudcom na prístup k informáciám v cudzích jazykoch
20. Berúc do úvahy vyššie uvedené CCJE poznamenáva, že znalosť cudzích jazykov je pre sudcu dôležitým nástrojom informovanosti a rozvoja znalostí medzinárodného a európskeho práva.
21. V súčasnosti sú jazykové kurzy poskytované sudcom bez úhrady len v niektorých krajinách; niekde sú takéto kurzy dotované štátom; prípadne sú takéto možnosti ponúkané konkrétnym sudcom, ktorí v rámci svojej práce prichádzajú do kontaktu s medzinárodnými a európskymi inštitúciami.
22. CCJE podporuje prijatie vhodných opatrení, vrátane pridelenia grantov, zameraných na výučbu cudzích jazykov, ako súčasť základného alebo špecializovaného odborného vzdelávania sudcov.
23. Štáty by mali zabezpečiť, aby súdy mali k dispozícii právne a medzinárodné služby pre preklad dokumentov, ktoré sudcovia môžu vyžadovať za účelom ich informovanosti v príslušných oblastiach medzinárodného a európskeho práva. CCJE si je vedomá dôležitosti vynaložených nákladov potrebných pre fungovanie týchto služieb a odporúča, aby sa financovali prostredníctvom kapitoly, ktorá bude v štátnom rozpočte zaradená samostatne, aby sa predišlo tomu, že finančné prostriedky pridelené na fungovanie súdov budú následne znížené.
24. Tieto preklady a komentáre musia byť vykonávané kvalifikovanými odborníkmi, ktorých schopnosti musia byť overené, pretože ich výstupy sa dotýkajú výkonu súdnictva.

B. DIALÓG MEDZI NÁRODNÝMI A EURÓPSKYMI SÚDNYMI ORGÁNMI7
a. Nevyhnutnosť dialógu, či už formálneho alebo neformálneho
25. Vnútroštátne súdy nesú zodpovednosť za uplatňovanie európskeho práva. V mnohých prípadoch sa od nich vyžaduje, aby ho aplikovali priamo. Sú tiež povinné vykladať vnútroštátne právo v súlade s európskymi štandardmi (podávať eurokonformný výklad).
26. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež Súdneho dvora EÚ slúži pre všetkých národných sudcov ako vodítko v procese vývoja systému európskeho práva.
27. Dialóg medzi vnútroštátnymi a európskymi súdnymi inštitúciám je nevyhnutný a dochádza k nemu už aj v praxi; vývoj v tomto smere je nutné podporiť vhodnými opatreniami.
28. Za účelom zlepšenia efektívneho dialógu medzi vnútroštátnymi a európskymi súdmi, by sa mali vyvíjať iniciatívy zamerané na sudcov, ktoré by podporovali výmenu informácií a taktiež priamy kontakt medzi inštitúciami všade tam, kde je to možné.
29. Tento dialóg môže prebiehať na rôznych úrovniach. Na formálnej, procesnej a inštitucionálnej úrovni ho ilustruje konanie o predbežnej otázke, použité s cieľom získať prístup k Súdnemu dvoru EÚ. Národným sudcom by mohla byť taktiež daná širšia možnosť účasti aj na fungovaní Európskeho súdu pre ľudské práva. Na menej formálnej úrovni dochádza k dialógu počas návštev a/alebo stáží sudcov na Európskom súde pre ľudské práva, resp. na Súdnom dvore EÚ a iných medzinárodných a európskych súdnych orgánoch, rovnako v rámci seminárov a kolokvií na domácej i medzinárodnej úrovni.
30. CCJE konštatuje, že neformálna forma dialógu, ako je prezentovaná vyššie, je považovaná za súčasť vzdelávacích programov sudcov. Ich účastníkmi sú v súčasnosti väčšinou sudcovia vyšších súdov (najvyššie súdy resp. ústavné súdy). CCJE sa domnieva, že aj keď je nevyhnutné, aby sudcovia najvyšších súdov mali úzky kontakt s medzinárodnými jurisdikciami, národné vzdelávacie inštitúcie by mali zabezpečiť, aby príležitosť dialógu bola daná aj sudcom nižších súdov, pretože v mnohých prípadoch sú práve sudcovia súdu prvého stupňa tí, ktorí sú povinní okamžite vyhodnotiť, použiť a interpretovať európske právne normy alebo judikatúru. Skúsenosti z rôznych krajín ukazujú, že neformálny dialóg v podobe malých stretnutí sa ukázal byť najefektívnejšou formou dialógu.
b. Priama interakcia medzi sudcami jednotlivých štátov
31. Dialóg medzi európskymi a vnútroštátnymi súdmi je jedným z aspektov interakcie medzi sudcami na európskej úrovni: veľký význam majú aj vzájomné vzťahy sudcov z rôznych krajín. Národní sudcovia musia často hodnotiť, resp. posudzovať výklad a  aplikáciu medzinárodného a európskeho práva sudcami z iných krajín a tiež majú záujem učiť sa zo skúseností druhých. Takýto dialóg medzi sudcami z rôznych krajín zohráva dôležitú úlohu v posilňovaní vzájomnej dôvery medzi európskymi súdnymi systémami, uľahčuje medzinárodnú cirkuláciu vnútroštátnych súdnych rozhodnutí a zjednodušuje konanie o ich výkone v rôznych krajinách.
32. Účasť na seminároch, výmenných stážach, študijných návštevách, atď., vrátane tých, ktoré sú organizované vnútroštátnymi súdnymi vzdelávacími inštitúciami, je mimoriadne dôležitou príležitosťou získania priameho kontaktu medzi sudcami z rôznych krajín. V tejto oblasti môžno nájsť užitočných partnerov v rámci kooperačných schém aktívnych na európskej úrovni.
33. Sudcovia musia byť informovaní o konkrétnych výmenných programoch a musia mať k nim rovnaký prístup, pokiaľ prejavia záujem sa ich zúčastniť.

C. Aplikácia medzinárodného a európskeho práva vnútroštátnymi súdmi
8


a. Úloha sudcu a hierarchia noriem

34. Uplatňovanie medzinárodných a európskych noriem v súlade s ústavou, v jednotlivých krajinách, závisí do značnej miery od postavenia týchto noriem vo vnútroštátnom práve.
35. Zistilo sa, že existujú prekážky v dosiahnutí tohto cieľa, za ktoré možno považovať problémy v prístupe k informáciám, problémy "psychologickej" povahy a špecifické právne problémy9.
36. Prvé dve prekážky možno riešiť prostredníctvom opatrení opísaných vyššie, zameraných na lepší prístup k európskym právnym dokumentom a na zlepšenie dialógu medzi inštitúciami.
37. Čo sa týka prekážok právnej povahy, CCJE konštatuje, že vo všeobecnosti, krajiny uznávajú prednosť medzinárodných zmlúv, ktoré boli ratifikované a/alebo inkorporované do vnútroštátneho práva, pred vnútroštátnym právom. Vo väčšine prípadov je prednosť medzinárodných zmlúv zakotvená v ústave; v niekoľkých krajinách prednosť medzinárodného práva vyplýva z rozhodnutí vnútroštátneho najvyššieho súdu. Zvyčajne postavenie Európskeho dohovoru o ľudských právach je nižšie ako vnútroštátna ústava, ale dohovor má obvykle osobitné postavenie vo vzťahu k bežným legislatívnym aktom parlamentu; praktická implementácia tohto princípu má však množstvo variantov.
38. Vo väčšine prípadov, vnútroštátne právne predpisy a právne tradície umožňujú súdom v prípade konfliktu medzi nadnárodnými ustanoveniami a ustanoveniami vnútroštátneho práva, dať prednosť a rozhodnúť podľa medzinárodného dohovoru alebo zmluvy. Taktiež existuje alternatíva riešenia tohto konfliktu, v zmysle ktorej je konajúci súd povinný prerušiť konanie a postúpiť otázku na riešenie ústavnému súdu. Avšak sú tiež krajiny, ktorých súdy sú povinné aplikovať vnútroštátne právo aj napriek tomu, že jeho ustanovenia sú v rozpore napr. s Európskym dohovorom o ľudských právach.
39. Každý štát má svoj vlastný systém pre interpretáciu nástrojov nadnárodného práva a ich začlenenie do vnútroštátneho práva, samozrejme v závislosti od ich povahy. Aby sa zabránilo právnej neistote, práve súdy by mali vykladať a aplikovať vnútroštátnu legislatívu a rozvíjať domácu judikatúru tak, aby bola konzistentná s európskym právom a medzinárodnými a európskymi princípmi a koncepciami.
40. Sudcovia, rovnako ako predstavitelia zákonodarnej a výkonnej moci, sú viazaní právom. Preto sa CCJE domnieva, že je dôležité, aby práve sudcovia vo svojich krajinách zabezpečili dodržiavanie medzinárodného a európskeho práva so zreteľom na princíp právneho štátu, bez ohľadu na vnútroštátne právne systémy.

b. Vnútroštátna a medzinárodná/európska judikatúra a iné právne nástroje, predovšetkým odporúčania Rady Európy


41. Judikatúra ovplyvňuje uplatňovanie medzinárodných a európskych štandardov, nakoľko súdy musia vykladať vnútroštátne právo vo svetle nadnárodného práva, samozrejme pri zachovaní národných ústavných princípov.
42. Pokiaľ ide o úlohu, ktorú hrá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora EÚ, zdá sa, že sú tu dve tendencie: prvá a najčastejšia je, keď vnútroštátne súdy berú do úvahy rozhodnutia týchto súdov aj v prípadoch, kedy nimi nie sú viazané. Druhou tendenciou je prípad, kedy je pre túto judikatúru priznaný štatút precedensu, ktorý sú vnútroštátne súdy povinné nasledovať.
43. To, že sudcovia berú do úvahy a aplikujú medzinárodné a európske právo, ešte nezaručuje, že vnútroštátne právne predpisy sú v súlade s odporúčaniami Rady Európy, ktoré sa považujú za "soft law".
44. Výbor ministrov Rady Európy môže dávať odporúčania členským štátom o záležitostiach, ktoré patria pod "spoločnú politiku". Odporúčania nie sú záväzné pre členské štáty, hoci Štatút Rady Európy splnomocňuje Výbor ministrov požadovať od vlád členských štátov ", aby informovali o opatreniach, ktoré prijali na základe odporúčaní“ (pozri článok 15.b Štatútu Rady Európy).

45. CCJE zdôrazňuje, že je vhodné, aby sa zákonodarcovia pri príprave nových právnych predpisov riadili tiež odporúčaniami Rady Európy. Podobne sudcovia by mali vykladať právo pokiaľ možno spôsobom, ktorý zodpovedá medzinárodným štandardom aj v prípade, že sú tieto stanovené len vo forme "soft law".
c. Rešpektovanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva
46. V niektorých štátoch je možné požiadať o súdne preskúmanie konečného rozhodnutia, ktoré sa zdá byť v rozpore s rozhodnutiami v zmysle Európskeho dohovoru o ľudských právach ešte pred samotným podaním sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva. CCJE však poznamenáva, že vo väčšine krajín je potrebné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva proti dotknutému štátu, aby bolo možné požiadať o preskúmanie konečného rozhodnutia.
47. Nárok na náhradu škody za porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach môže byť obvykle podaný až potom, čo Európsky súd pre ľudské práva konštatoval jeho porušenie. Vo väčšine krajín nie je možné požadovať preskúmanie porušenia Dohovoru a zároveň uplatňovať nárok na náhradu škody, dokým Európsky súd pre ľudské práva nerozhodol, že došlo k porušeniu Dohovoru.
48. CCJE si je vedomá toho, že vo väčšine krajín nie je implementácia rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva predpísaná vnútroštátnou legislatívou; v niektorých krajinách môže prostriedky implementácie poskytnúť ústavný súd.
49. Podčiarkujúc význam presadzovania spoločných dôležitých práv tak, ako sú zakotvené v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a zdôrazňujúc, že národní sudcovia sú tiež európskymi sudcami, CCJE nabáda sudcov, aby kedykoľvek, kde je to možné, používali všetky dostupné zdroje pri výklade práva alebo v rámci existujúceho procesného práva: a) aby sa vec znovu prejednala, ak k porušeniu Dohovoru došlo, ešte predtým, než bol vydaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, b) poskytovali náhradu za porušovanie čo najskôr. Zákonodarcovia by mali zvážiť zmenu procesného práva, ktorá by uľahčila vnútroštátnemu súdnictvu zvládnuť túto európsku úlohu10.

Zhrnutie odporúčaní a záverov

A. V oblastiach vzdelávania sudcov v medzinárodnom a európskom práve, prístupe sudcov k relevantným informáciám, kurzov cudzích jazykov a možností prekladateľských služieb, CCJE odporúča:

    (a) štáty by mali s cieľom chrániť nezávislosť súdnictva prostredníctvom príslušných nezávislých orgánov zodpovedných za vzdelávanie sudcov, poskytovať primerané prostriedky na zabezpečenie vzdelávania sudcov v medzinárodnom a európskom práve;

    (b) prednostná znalosť medzinárodného a európskeho práva a judikatúry by mala byť zabezpečená jej začlenením do učebných osnov na právnických fakultách;

    (c) primerané znalosti medzinárodného a európskeho práva by mali byť jednou z podmienok, ktoré by kandidáti nominovaní na funkciu sudcu mali spĺňať skôr, než začnú svoju funkciu vykonávať;

    (d) vzdelávanie sudcov v oblasti medzinárodného a európskeho práva by malo hrať dôležitú úlohu v počiatočnom ako aj ďalšom vzdelávaní sudcov, vzdelávacie kurzy pre sudcov v tejto oblasti by mali ťažiť z medzinárodnej spolupráce medzi vnútroštátnymi súdnymi vzdelávacími inštitúciami;

    (e) informácie o medzinárodnom a európskom práve, vrátane rozhodnutí medzinárodných a európskych súdov by mali byť sudcom k dispozícii; v spolupráci so službami dokumentčných odborov na súdoch, súdnych knižníc a asistentov sudcov, by mal mať sudca zabezpečený prístup k vhodným spôsobom indexovaným informáciám, vrátane komentáru k nim; poskytované informácie by mali byť komplexné a čo najskôr k dispozícii;

    (f) vhodné opatrenia - vrátane prideľovania grantov - by mali zaistiť, že sudcovia získajú plnú znalosť cudzích jazykov; okrem toho by súdy mali zabezpečiť prekladateľské a tlmočnícke služby primeranej kvality, z prostriedkov oddelených od prostriedkov vyčlenených na prevádzkové náklady súdov.

    B. S ohľadom na dôležitosť, aká sa prikladá vzájomným vzťahom a spolupráci národných súdnych inštitúcií navzájom, ako aj s medzinárodnými, najmä európskymi súdnymi inštitúciami, CCJE odporúča:


    (a) rozvoj priamych kontaktov a dialógov medzi jednotlivými inštitúciami, napr. na konferenciách, seminároch a bilaterálnych stretnutiach, pri ktorých komorné stretnutia majú osobitný význam;

    (b) návštevy a študijné programy, organizované vnútroštátnymi súdnymi vzdelávacími inštitúciami a vnútroštátnymi súdnymi inštitúciami, ako aj niektorými medzinárodnými súdmi pre jednotlivých sudcov vo vzťahu k iným súdnym inštitúciám, vnútroštátnym a medzinárodným;

    (c) umožniť aby sa do týchto kontaktov, dialógov, návštev a programov zapojili sudcovia súdov všetkých inštancií, nielen súdov vyššej inštancie;

    (d) poskytovanie informácií a prijímanie opatrení na uľahčenie prístupu národných sudcov na webové stránky a databázy prístupné iným národným a medzinárodným sudcom.


    C. Aj napriek rozdielom v právnych systémoch v Európe, CCJE oceňuje snahy, ktoré vnútroštátne súdnictva môžu vyvíjať pri plnení svojej úlohy strážcov právneho štátu, ako aj v postavení subjektov podávajúcich výklad práva, pokiaľ je to nevyhnutné prostredníctvom výmeny informácií medzi niekoľkými národnými súdnictvami, v :


    (a) zabezpečení, aby boli vnútroštátne právne predpisy, vrátane vnútroštátnej judikatúry v súlade s medzinárodným a európskym právom, v štátoch, v ktorých je dané medzinárodné a európske právo aplikovateľné pri súčasnom dodržiavaní vnútroštátnych právnych predpisov;


    (b) maximálnom redukovaní rozdielnej aplikácie tohto princípu v systémoch viazaných tými istými medzinárodnými štandardmi;


    (c) konkrétnom ubezpečení, že vnútroštátne právne predpisy, vrátane vnútroštátnej judikatúry budú rešpektovať judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva; najmä tým, že tam, kde to bude možné, sa bude vo veci znovu konať v prípade, ak Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie EDĽP alebo jeho protokolov v konaní a porušenie nemôže byť rozumne odstránené alebo kompenzované iným spôsobom, než prostredníctvom nového prejednania veci;

    (d) náležitom zohľadnení odporúčaní Rady Európy.



 Top